Vitamín D

Vitamín D alebo kalciferol(y) je názov skupiny v tuku rozpustných vitamínov. Sú to steroidové hormonálne prekurzory, ktoré sú známe najmä svojou antirachitickou účinnosťou. Keďže si ho telo vytvára samo, ide skôr o hormón, ako o vitamín. Pri dostatočnom oslnení človek potrebuje vitamín D prijímať ešte v potrave. Vitamín D je rozpustný v tukoch.

• Zdroje vitamínu D

Za normálnych okolností sa vitamín D tvorí v koži pôsobením slnečného žiarenia. Nakoľko sa pri systémovom lupuse neodporúča vystavovať sa slnečnému žiareniu, je potrebné dostávať ho do tela zväčša iba potravou živočíšneho pôvodu (napr. olej z rybej pečene [treska, platýz], sleď, sardinka, losos). Menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch. Vegetariáni majú k dispozícii iba hríby sušené na slnku, kvasnice, kakao, kokos, ďatle. alebo rastlinne tuky a oleje či cereálie "umelo" obohatené /fortifikované/ o vitamín D. Rajčiny obsahujú déčko len v lístkoch rastliny. Zelenina je na tom dosť zle. Pri varení sa našťastie vitamín neznehodnocuje.

• Účinky vitamínu D v organizme

Vitamín D sa zúčastňuje regulácie metabolizmu vápniku a fosforu. V čreve a obličkách sa aktiváciou receptorov vitamínu D /VDR/ zvýšuje absorpcia týchto minerálov. Týmto účinkom prispieva spoločne s parathormónom, kalcitonínom a nadobličkovými hormónmi k udržaniu minerálnej rovnováhy medzi vápnikom a fosforom v telesných tekutinách a tkanivách (účinok hormonálneho charakteru). Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu aj ďalšie pozitívne účinky. Má potenciál regulovať - priamo či nepriamo - viac ako 200 rôznych génov zodpovedných za mnohé biologické procesy ľudského organizmu. Posilňuje imunitný systém (tzv.cytotoxicita makrofágov a aktivita buniek imunitného systému– zabijakov). Hypoteticky je dokonca schopný modifikovať proliferáciu a diferenciáciu buniek, angiogenézu. Týmto spôsobom zabraňuje aspoň čiastočne a za určitých okolností deleniu rakovinných buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy aj smrť rakovinných buniek. Pôsobí teda antikarcinogénne. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože /psoriáza/, stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky (zabraňuje deleniu keratinocytov). Dopĺňanie vitaminu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokazateľné pozitívne účinky centrálny nervový systém. Deficit spôsobuje únavu, depresívne ladenie. Uvažuje sa o význame jeho nedostatku v etiológii roztrúsenej sklerózy a neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1.typu.

• Odporučená denná dávka

Komplexné pozitívne účinky vitamínu D na organizmu na imunitu, procesy bunkového delenia, kosti, svaly, mozog a psychiku, krvný obeh, ochorenia ako cukrovka 1.typu, roztrúsená skleróza, porážka, sa môžu podľa najnovších štúdii uplatniť až pri vyšších dávkach metabolitov déčka, ktoré sú dopĺňané do tela. Výrobcovia by mali informáciu o obsahu vitamínov uvádzať na obaloch alebo etiketách výrobkov. Najnižšia koncentrácia 25-hydroxy-vitamínu D3 v krvi je pre väčšinu ľudí 30-32 ng/ml /74-80 nmol/l/ . Denný príjem má celoročne zodpovedať odporúčanej dávke /POZOR! norma sa zvýšuje hlavne v zime/, tj. 25 µg alebo 1000 IU. Dávka by nemala za deň prekročiť 50 mcg. Zhruba 5 mikrogramov /200 IU/, ktorá sa dá získať v 200 g ryby, 3 vajciach či 100 g avokáda je v zime pre dospelého človeka nedostačujúca.

• Vitamín D v niektorých potravinách