Draslík

• Charakteristika

Draslík patrí do skupiny alkalických kovov, ktoré sú z chemického hľadiska nesmierne reaktívne. Zlúčeniny draslíka sú známe od staroveku. Kovový draslík izoloval v roku 1807 ako 29 ročný Humphry Davy a bol to vo svojej dobe veľkolepý úspech. Je ôsmym najrozšírenejším prvkom v horninách zemskej kôry hneď za sodíkom. Draslík je základný prvok nevyhnutný pre rast a fungovanie všetkých živých buniek. Draslík spolu so sodíkom patrí medzi biogénne prvky a pomer ich koncentrácií v bunkových tekutinách je významným faktorom pre zdravý vývoj organizmu. Zvyčajne je zdôrazňovaná významná úloha draslíka, naopak vysoká konzumácia sodných solí je považovaná za zdravie ohrozujúcu.

• Funkcia draslíka v tele

Hoci je draslík obsiahnutý predovšetkým vo vnútrobunkovej tekutine, je súčasťou i mimo bunkovej tekutiny svalstva. Ovplyvňuje najmä aktivitu srdcového svalu. Vnútri bunky má rovnakú úlohu ako sodík, vrátane zadržiavania vody. Spolu so sodíkom zodpovedajú za prenos nervových vzruchov.

• Draslík plní významnú úlohu prenosu vzruchov vo svaloch a nervoch a pri látkovej premene.
• Uplatňuje sa pri metabolizme sacharidov, pri transporte glykogénu. Stimuluje vylučovanie inzulínu a pomáha pri premene glukózy na glykogén.
• Uplatňuje sa pri zachovávaní rovnováhy medzi kyselinami a zásadami v organizme, ovplyvňuje osmotický tlak a hospodárenie s vodou.
• Zabezpečuje odstraňovanie odpadových látok z tela.

• Nedostatok draslíka

Príliš málo draslíka v krvi je častou príčinou srdcovej arytmie. Veľké množstvo draslíka sa stratí aj pri intenzívnejšom potení. Stratou draslíka z tela sa tak aj zníži množstvo vody vo vnútri buniek, čo môže vyústiť do chronickej dehydratácii v prípade, že príjem vody a potravín bohatých na draslík nie je dostatočný. Ak tento stav trvá dlhšiu dobu, obličky začnú zadržiavať viac sodíka (zrejme preto, aby v tele vôbec nejaké minerály zostali), dôjde k zvýšeniu krvného tlaku, zvýšenie cholesterolu, čo môže vyústiť v poslednej fáze až v ochorenie srdca alebo nepravidelný pulz.

Nedostatok draslíka je ťažko vyvolatelný, pretože jeho príjem potravou je dostatočný. Môže sa však prejaviť ako sprievodný jav množstva ochorení, najmä u postoperačných stavov, ak boli dlhšiu dobu podávané infúzie bez draslíka. Deficit sa dá tiež očakávať pri dlhotrvajúcich hnačkách a pri nízkych príjmoch bielkovín. Zvýšené vylučovanie draslíka spôsobujú aj niektoré liečivá, káva a alkohol.

Dlhodobejší nedostatok sa môže prejaviť vážnym poškodením obličiek. Príznakom nedostatku je svalová slabosť, dráždivosť, možno pozorovať tzv cvalový rytmus srdca, ktorý sa môže objaviť aj v pokoji. Zdanlivý nedostatok draslíka môžeme navodiť vysokým príjmom sodíka. Ľudia užívajúci diuretiká by mali mať prívod draslíka zvýšený.

• Draslík a sodík

Rovnako ako je dôležitý príjem draslíka v potrave, nemenej dôležitý je jeho príjem v rovnováhe so sodíkom. Príliš veľa sodíka môže túto rovnováhu rozrušiť. Rad štúdií preukázalo, že strava chudobná na draslík a bohatá na sodík je zásadným počiatočným faktorom pri rakovine a ochorenia srdca. Naopak strava s dostatkom draslíka a chudobná na sodík funguje ako obrana proti týmto ochoreniam a (ako je tomu napríklad pri vysokomu tlaku) môže mať liečebný efekt. Pomer príjmu draslíka k sodíku by mal byť približne 2-2,6 : 1 v prospech draslíka. V staršom veku by mal byť mierne vyšší, približne 3:1.

• Draslík a krvný tlak

Draslík je zásadný minerál pre nastolenie normálnej hladiny krvného tlaku v tele a symptómy jeho nedostatku môžu byť nakoniec diagnostikované a označené za "vysoký krvný tlak". Mnoho štúdií preukázalo súvislosť medzi nízkou hladinou draslíka a zvýšeným rizikom mozgovej mŕtvice. Doplnenie jedálnička o potraviny bohaté na draslík môže viesť k zníženiu krvného tlaku. Nízke alebo príliš vysoké hladiny draslíka v krvi môžu byť život ohrozujúce. Draslík je nevyhnutný pre zdravé fungovanie nervov, buniek a ich membrán, je dôležitým elektrolytom, ktorý je potrebné kontrolovať.

• Draslík a diuretiká

Diuretiká (skupina liekov, ktoré majú ako efekt zvýšený výdaj moču obličkami.) môžu pri liečbe vysokého krvného tlaku alebo kongestívneho srdcového zlyhania narušovať vstrebávanie a vylučovanie draslíka v tele. Hoci draslík ako doplnok stravy nie je vo väčšine prípadov nutný, pacienti užívajúci diuretiká, preháňadlá či ľudia, ktorí často trpia na hnačky, by mali zvýšiť príjem draslíka. Ak užívate diuretiká, vaše telo sa okrem tekutín zbavuje tiež príliš veľkého množstva draslíka.

• Prejavy predávkovania

Ak nie je poškodená funkcia obličiek, nie je možné vyvolať predávkovanie draslíkom. Iba pri zlyhaní obličiek, pri pokročilej dehydratácii alebo po intenzívnom šoku môže dôjsť k zvýšeniu obsahu draslíka v sére. Príznakom prebytku sú poruchy rytmu srdcovej činnosti a útlm centrálnej nervovej sústavy. Sprievodnými prejavmi môže byť zmätenosť, slabosť, strnulosť, brnenie končatín a ochabnutosť srdcových svalov.

• Denná potreba

Denná potreba sa uvádza u detí 550 až 1.200 mg; pre deti nad 8 rokov 700 až 1.650 mg; pre ženy 1.800 až 3.800 mg a pre mužov a tehotné ženy 2.200 až 5.200 mg. U dojčiacich žien je denná potreba približne 5.000 mg. Rozpätie je, podobne ako u sodíka, pomerne široké a závisí opäť na zloženie stravy a celkovej fyzickej záťaži. Pri vyššom príjme bielkovín by mal byť zabezpečený aj vyšší príjem draslíka. Odporúčaná denná dávka draslíka je v SR stanovená vyhláškou na 2.000 mg.

• Zdroje draslíka v potrave

Dobré zdroje draslíka sú sušené marhule, avokádo, sušené figy, zemiaky, červená fazuľa, ananásový melón (odroda melónu pravého s oranžovou dužinou), citrusové plody a tiež banány, sušené ovocie ako hrozienka, slivky, marhule a datle. Je tiež možné zakúpiť potravinové doplnky obsahujúce draslík.